Na Veľkonočnú sobotu, 6. apríla 2013, sa v Miles Jesu odohrala radostná udalosť prijatia ďalších štyroch členov do večných sľubov. Tentokrát to boli štyria nigérijskí členova, dvaja muži a dve ženy: Francisca Ndommadu, Justina Obum, Josef Igboekwene a Thomas Abonyi.
Túto jar to bola druhá slávnosť skladania sľubov, odohrala sa v juhovýchodnej časti Nigérie, kde sa nachádza mužská komunita v meste Onitsha, a tiež ženská komunita v malej dedine, Egbenwu. Tam sa konalo skladanie sľubov v miestnom farskom kostole. Otec Barry Fischer precestoval skoro 3000 míľ smerom na juh, zo svojej komunity v Salzburgu, Rakúsko, aby prijal sľuby členov v mene Cirkvi a Miles Jesu. Maria Van Scott a Joe Sullivan boli tiež pozvaní prísť, čo tiež znamenalo dlhú cestu – z Lublinu v Polsku a z Phoenixu, Arizona cez Rím. Rovníkové počasie v južnej Nigérii bola pre nich veľká zmena, zvlášť pre o.Barryho a Mariu, ktorí prišli z Európy, kde bola dlhá zima a veľa snehu, v Salzburgu i Lubline, nielen pri ich odchode ale aj po návrate späť!
Život v Nigérii je „jednoduchý“. Elektrina funguje len občas, ani tečúca voda nie je niečo, s čím môžete vždy počítať. Bočné cesty sú zasa ujazdené pásy červeného prachu. Ale Nigérijčania vedia vystrojiť dojímavé obrady – a tiež pripraviť dobrú párty. Svätá omša so skladaním sľubov trvala plné tri hodiny, s oduševneným spevom, plus malé „extra“ záležitosti, ako napr. väčšina veriacich sa zúčastnila prinášania obetných darov. Po zložení sľubov a homílii sa zrazu polovica kostola vybrala k hlavnému vchodu, my američania sme sa čudovali, či sa nepomýlili, že bohoslužba už skončila. Ale oni sa vrátili, nasledujúc nových zasvätených (sľubmi), ktorí niesli na offertórium dary chleba (hostií), vína a vody, s ďalšími darmi, čo zahŕňalo aj dve kozy!Potom všetci počkali na požehnanie od kňaza, ktorý ich bohato pokropil kropeničkou z veľkých pier, z veľkého lavóra svätenej vody. Na konci sv. omše, lokálna riaditeľka Lucia Okonofua, predstavila charizmu Miles Jesu viac ako 200 priateľom a príbuzným, ktorí prišli na slávnosť.
Ďalším bodom programu bola „open air“ recepcia na blízkom poli. Ľudia si sadli pod šiatre s nápismi ako „Miles Jesu Vinculum členovia“ a rôzne názvy farností. Priniesli veľký koláč v tvare kostola s vežou (Lucia vysvetlila, že pridali do polevy zvláštnu prísadu, aby sa neroztopil na slnku – skutočne potrebné pri teplotách okolo 32 °C) Skupina za skupinou, ľudia prišli k stolu s novo-zasvätenými a povedali niečo do mikrofónu. Francisca, Justina, Josef a Thomas stáli spolu a rozdávali malé pamätné kartičky a podľa miestneho zvyku nástenné kalendáre, pripomínajúce tento deň. Medzitým, ľudia hodovali a jedli ryžu so zeleninovou omáčkou a kuracinou a miestnu špecialitu nazývanú „fufu“ (kaša urobená z jamov, spolu s omáčkou z ibišteka.)
Neskoršie popoludní, keď sa všetko upokojilo, sme sedeli trochu unavene v obývačke miestnej komunity. O.Barry sa usmial na Franciscu a opýtal sa „Takže, ako sa cítiš?“ So zatvorenými očami a hlavou naklonenou dozadu, odpovedala s malým úsmevom „Som viac ako šťastná!“
This post is also available in:
Angličtina 
Hindčina 
Taliančina 
Polština 
Španielčina 
Ukrajinčina
